Mariana Nagyová
Zmierenie? Dobrodružstvo? Nevkus!!!
Keď mi kolegyňa povedala, že organizuje zájazd na divadelné predstavenie Zmierenie alebo dobrodružstvo pri obžinkoch, ihneď som sa pridala. Mám veľmi rada túto klasickú komédiu Jána Palárika.
Som žena - veselá, rozumná, nervózna, hysterická, milujúca, panovačná, kamarátska,vtipná, hašterivá.... Zoznam autorových rubrík: moji rodáci, aj také, pele mele, Nezaradené
Keď mi kolegyňa povedala, že organizuje zájazd na divadelné predstavenie Zmierenie alebo dobrodružstvo pri obžinkoch, ihneď som sa pridala. Mám veľmi rada túto klasickú komédiu Jána Palárika.
Pán K bol činorodý sedemdesiatnik v dobrej fyzickej kondícii, kým neprišlo k obrovskému požiaru . Vtedy nezaváhal a bezhlavo sa vrhol do plameňov zachraňovať svoj majetok.
Niekedy koncom osemdesiatych rokov som sa v Bratislave zúčastnila dvojtýždňového kurzu ruského jazyka, ktorý viedli lektorky zo Sovietskeho zväzu. Pamätám si, že svoju úlohu brali veľmi vážne. Denne do nás hodiny hustili množstvo textov, nútili konverzovať, dbali o to, aby sme správne vyslovovali a osvojili si melodiku ruského jazyka.
Neviem, ako inak by som ťa oslovila. Neviem, kto si, ale jedno viem iste. Si najúbohejšia hyena v ľudskej koži. Ty, čo si dnes kradol. Ty, ktorý si využil krátky spánok človeka na lôžku, ktorého kvária rozsiahle preležaniny a horúčky.
Pripravovala som sa na pravidelnú návštevu lekárky. Nerada tam chodím, čakáreň praská vždy vo švíkoch. Vydýchaný vzduch, úzka tmavá chodba a na jedinej lavici sa vždy tesní tucet, alebo aj viac, pacientov. Každý pár očí namierený na dvere a popri tom neustále reči o kadečom, najčastejšie horekovanie nad stavom slovenského zdravotníctva. Každý, kto sa tu otočí, nezabudne pripomenúť, koľko odvádzal do zdravotnej poisťovne a teraz...bla bla bla. A potom ešte choroby, a ešte lieky, a ešte ako sú drahé , a ešte....
V podvečer u B zasadol uličný výbor, rozumej kamošky, ktoré bývame neďaleko od seba a poznáme sa ešte z čias kočíkovania. Takmer z praveku. B sa podujala, že bude hostiteľkou, pretože sa jej podarilo napiecť. Potešili sme sa. Vieme, že je dobrá kuchárka, ale najviac sme sa tešili správe, že sa k nám pripojí Hana.
Pani Alžbeta si vždy priala veľkú rodinu. Vyrastala ako jedináčik a neustále opakovala, že jej chýbajú súrodenci, s ktorými by mohla zdieľať bežné sesterské a bratské prekáranie, vzájomnú pomoc či podporu.
Zabočila som na parkovisko obchodného centra. Bolo plné. Veď nečudo, bolo to v čase, keď sa národ vracia z práce a navyše pred voľným pracovným dňom. V obchode som sa pomaly predierala medzi kupujúcimi. Pred oddelením s pečivom sa dve korpulentné matróny v sukniach takmer po zem dohadovali o čomsi s SBS-károm.
Podobne ako mnohí z vás, aj ja som si zo záujmom prečítala informáciu o výsledkoch našich detí v meraniach PISA. Nelichotivé umiestnenie určite zhodnotia zodpovední /aspoň dúfam/. Rada by som sa zamerala na jednu časť týchto výsledkov, a to prepad vedomostí u žiakov osemročných gymnázií.
Cestovala som domov z mesta autobusom. Prisadla si ku mne taká dievčinka. Slovo dalo slovo a po chvíli sme zistili, že ideme z rovnakého miesta - z nemocnice. Ja som tam bola ako pacient a ona v nemocnici pracuje ako mladá lekárka, ktorá sa chystá na atestáciu.
Postupovala som vagónom a hľadala miesto pri okne. Vo vlaku cestovalo dosť ľudí a ja som si nekúpila miestenku. Po chvíľke hľadania som našla to, čo som potrebovala. V kupé sedeli pri uličke dvaja muži, pri okne mladšia žena a , čo bolo hlavné, oproti nej bolo prázdne miesto. Na otázku, či je miesto voľné, muži nemo prikývli a žena sa usmiala. Ešte som sa snažila vyložiť kufor nad hlavu cestujúcich. Na pomoc mi priskočila žena. Chlapi ostali bez záujmu sedieť. Raz je darmo, dávno nie som už sexi dvadsaťročná blondínka. Oproti sediacej dáme som sa poďakovala za pomoc a tak sa začal náš rozhovor. Pri ňom som miestami otvárala ústa od prekvapenia, kedy som sa dozvedela toto:
V poslednej dobe som si piatky menežovala tak, aby som mala popoludnie okolo štvrtej voľno, aby som sa nesľúbila na nejaký predvíkendový babinec, prípadne aby som sa nezabudla niekde na nákupoch. Pred štvrtou som sadla do auta a išla som pre neho. Zabehala som sa v tomto programe rýchlo a zažila som neopakovateľné chvíľky.
Neviem si spomenúť, kedy som si prvýkrát objednala tovar cez internet. Nakupovanie týmto spôsobom sa mi zapáčilo a často ho využívam. Toto sú moje posledné skúsenosti, kedy som si povedala, že sa dá ešte spoľahnúť na korektné vzťahy a že niekde je zákazník pán.
Keď sa po revolúcii otvorili hranice, ako prví sa v našej užšej i širšej rodine chytili príležitosti študenti. Rozbehli sa do sveta poznávať cudzie krajiny, učiť sa jazyky a niečo si aj zarobiť. Takto sa jeden z nich vo Švédsku spoznal s Mariann, učiteľkou v preddôchodkovom veku z Malmö.
Musela som vybavovať úradne v Bratislave. Ulicu som nepoznala, ale to dnes nie je problém. Internet mi poskytol všetky informácie. Bývam na vidieku. Do centra mesta to mám zo svojho domova asi 20 kilometrov. Keďže moje vodičské umenie v hlavnom meste siaha po parkovisko pri Poluse, rozhodla som sa ďalej pokračovať električkou číslo 4 takmer na konečnú v Dúbravke, kde bol onen úrad.
Ráno som na svojom pracovisku chvíľu debatovala s upratovačkou. Je to milá pani a preberali sme témy, ktoré sú ženám vlastné - deti, varenie a , teraz vzhľadom na ročné obdobie, horúčavy. Rozhovor ustal, pretože z rádia znel známy hit Jennifer Rush - The Power of love.
Teplé počasie ma vylákalo k vode. Ukrytá v tieni stromu som čítala letný, hlboko intelektuálny román z červenej knižnice. Slnko pomaly zapadalo a ja som mala ešte kapitolu. Chcela som ju už dočítať, hoci mi bolo jasné od samého začiatku, že krásna a úspešná hlavná hrdinka sa napokon prepracuje pred oltár. Vtedy sa kúsok od mojej deky rozložili traja asi 15 - 16 roční chlapci.
V deň vysvedčení odchádzala „S" zo školského dvora s knihou, ktorou bola práve odmenená. Vtedy som si pomyslela, že naše zdravotníctvo tvoria aj úžasní odborníci a ona mala šťastie, že naďabila na taký tím machrov.
Ak by ste si niekedy mysleli, že Mŕtve duše sú iba Gogoľovo nesmrteľné dielo, ste, samozrejme, na omyle. Mŕtve duše sú dnes produktom našej najväčšej a treba dodať, že štátnej Všeobecnej zdravotnej poisťovne.
Celý čas som sa musela kontrolovať a hovoriť si, nezízaj ako teľa na nové vráta! Nepodarilo sa. Chodila som po základnej škole v Marcheggu, sprevádzal nás starosta a 2 riaditeľky školy a krútila som hlavou, čo je toto tu za svet!