Čo doba vzala

Autor: Mariana Nagyová | 20.10.2011 o 17:47 | (upravené 20.10.2011 o 17:57) Karma článku: 9,35 | Prečítané:  699x

Moja matka zvykne rozprávať o časoch, keď bola malá alebo mladá. Najmä roky po vojne sú zaujímavé a pre našu rodinu aj tragické. Mama si často spomína, ako do dediny, do domu, kde vyrastal môj otec, prichádzali hostia z mesta. Mladý muž a mladá žena.

 

Boli to brat a sestra. On výborný študent , končil medicínu. Ona bola zasnúbená, chystala sa svadba. V to  ráno spoločne odchádzali z domu, než sa ich cesty rozdelili. On mal povinnú prax v nemocnici, ona pracovala v banke. Potom sa rozlúčili. Stretli sa až po 8 rokoch.

V noci utiekol pacient z nemocnice, vraj emigroval. Nikdy sa nedozvedeli o ňom nič bližšie, ale komunisti sa rozhodli, že medik bol tá spojka, čo mu útek umožnila.  On a  jeho sestra.Obaja bez riadneho súdu a s vykonštruovanými obvineniami putovali na dlhých osem rokov do väzenia.

Vrátili sa zlomení a s podlomeným zdravím. On už medicínu nedokončil. Horko ťažko ho zamestnali ako závozníka, neskôr bol vodičom na stavbách. Ani ona sa  nevydala, nebolo za koho. Do bytového domu, kde bývali, sa krátko po ich príchode z väzenia nasťahoval  eštébak, ktorý ich sledoval takmer do revolúcie. S rodinou na vidieku sa stretávali len sporadicky, báli sa, aby  ju nezdiskreditovali.

Obdobie po prevrate si užili len málo.  Na zistenie okolností ich tragického osudu už nebolo síl.

xxx

Jediným pozitívom príbehu je, že môj otec si mamkino nakúkanie  cez plot vysvetlil po svojom.

Slečne vďačím za svoje meno.

 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

SVET

Trump pokračuje v kampani. Útočí, rozdeľuje a izoluje

Prvý Trumpov prejav vo funkcii prezidenta sa podobal na tie, ktoré prednášal ešte pred voľbami.


Už ste čítali?