V dedine zazvoní pri každej bráne a huhňavo sa pýta, či nemáme pre neho niečo.
Vraj sa do zberne otočí za deň tri či štyrikrát. Keď má šťastie, do týždňa zarobí aj štyri stovky.
Doma na peniaze už netrpezlivo čaká jeho invalidný otec a súrodenci, ktorí nikde nepracujú.
Najradšej ale chodí pomáhať farmárovi. Od neho nechce peniaze. Plácu si nosí v naturáliách. Pýtam sa ho, že prečo. Lebo so zeleninou sa nemusí deliť s ostrými chlapíkmi, ktorí vyžadujú, aby polovicu peňazí za železo odovzdal im.
Som zhrozená z toho, že ma to ani neprekvapilo.