Potom sme sa postupne skamarátili a počas prestávok sme preberali život u nás, život u nich. Boli nadšené z pobytu v Bratislave. Najviac sa im páčila tržnica pri Istropolise, kde v tom čase zo širokého okolia nosili záhradkári množstvo ovocia a zeleniny. Lektorka Katja vtedy podotkla, že na tvárach nám vidieť hodnotnú výživu. Rozprávala, ako v jej krajine musia ľudia striehnuť, kedy do obchodov príde zásielka banánov či pomarančov, ako ich ľudia nekupujú na kilá, ale na debničky. / U nás to bolo obdobné, to len papriky a paradajky vozilo v dostatočnom množstve južné Slovensko do tržnice /.
Katja milovala jahody. Žiaľ, nie každý rok sa jej v Leningrade - odkiaľ pochádzala – podarilo na trhu nejaké dostať . Lektorka potom spomenula, že má kamarátku v Los Angeles, s ktorou si občas telefonujú.
Raz na jar sliedila už niekoľko týždňov, či sa konečne na trhu objavia prvé jahody.
Aj sa opýtala kamošky v Amerike, kedy sa v L.A. obyčajne dajú kúpiť jahody.
Americká priateľka jej nechápavo odpovedala, že predsa ráno o šiestej, keď otvoria supermarket.
Na tento neveselý príbeh som si spomenula, keď som si prečítala toto.
