Kým kamarát doma držal jazyk za zubami, on vyplakával nad nespravodlivosťou. Jeho tato nelenil a hneď ráno si prišiel s triednym vydiskutovať to zaucho. No a potom schytal ešte jedno pred všetkými - od tatka.
Nikdy viac sa už k takémuto niečomu otec nemusel uchýliť.
...a ani žiadny učiteľ.
Podobný zážitok pridal aj druhý.
Ako siedmaka ho škola úžasne nebavila. Žiacku mal obťažkanú zlými známkami a najmä matematiky mal plné zuby. V tom si otec vypýtal žiacku na kontrolu. Syn takmer padol z nôh, myslel si, že otca jeho známky ani nezaujímajú. Otcovi, keď videl tú paseku, ruka vyletela a vylepil hneď dve, jednu spakruky.
V ôsmom ročníku už riešil matematickú olympiádu.
Obaja zrelí muži tento výchovný postup schvaľovali.
P.S. Toto nie je návod, ako riešiť výchovné problémy. Toto sú len príbehy, keď štandardné situácie sa vyriešili neštandardne.
