Kým prišlo bábätko na svet, mala Táňa vymyslený plán. Pocestuje do Bruselu, kde žije syn s rodinou. Všetci naokolo sa chytali za hlavu, ale Táňa nepopustila. Hneď po poslednej chemoterapii prichystala najnutnejšie - vankúš a prikrývku, aby na zadnom sedadle auta pretrpela cestu, kým sa manžel a dcéra striedali za volantom.
Tesne pred Bruselom zavelila manželovi, že musí nájsť nejaký obchodný dom, lebo potrebuje niečo na seba. Svoju nevestu ešte nevidela a prvý dojem druhýkrát nespraví. Manžel teda zaparkoval pri nákupnom centre. Kým on si sadol k minerálke, Táňa s dcérou vzali obchody útokom.
Po dvoch hodinách začal byť manžel netrpezlivý, po troch nervózny, po štyroch chytal paniku. Pretože neovláda cudzie jazyky, len pobehoval po obrovskom nákupnom centre takmer nepríčetný od strachu. Po ďalšej hodine si sadol na pôvodné miesto a s hlavou v dlaniach si objednával whisky.
Už pomaly začínal vidieť dvojmo, keď sa po šiestich hodinách zjavila Táňa s dcérou. Obe v novom outfite, ovešané nákupom a šťastné.
Niekedy si musí terapiu vymyslieť pacient sám.
P.S. Venujem Táni, veľkej bojovníčke.