Čakanie u lekára - jedna báseň

Autor: Mariana Nagyová | 27.5.2014 o 20:15 | Karma článku: 9,78 | Prečítané:  2394x

Pripravovala som sa na pravidelnú návštevu lekárky. Nerada tam chodím, čakáreň praská vždy vo švíkoch. Vydýchaný vzduch, úzka tmavá chodba a na jedinej lavici sa vždy tesní tucet, alebo aj viac, pacientov. Každý pár očí namierený  na dvere a popri tom neustále reči o kadečom, najčastejšie horekovanie nad stavom slovenského zdravotníctva. Každý, kto sa tu otočí, nezabudne pripomenúť, koľko odvádzal do zdravotnej poisťovne a teraz...bla bla bla. A potom ešte choroby, a ešte lieky, a ešte ako sú drahé , a ešte....  

Do kabelky som si vhodila časopis. Len či sa budem vedieť sústrediť? Váhavo som vošla do polikliniky. Bola som rozhodnutá zistiť, aký je stav a potom pendlovať von – dnu.

Chodbička pred ambulanciu zívala prázdnotou. V duchu volám írečito OMG! Poplietla som si dátum? Staršia pani, ktorá prišla súčasne so mnou, pohotovo zisťuje, že lekárka ordinuje.

Nechápavo si sadáme, obe svorne krútime hlavou. Pani chvíľu loví niečo v kabelke, ja sedím ticho, ešte som sa nespamätala. Ubehne pár minút.

- Máte radi poéziu? – pýta sa pani.

- Áno, celkom áno – jachtám prekvapene – ale nie som žiadny expert.

- Poznáte Bučka? Vydal zbierku básní. Môžem Vám niečo prečítať?

Potom mi kultivovaným, pekne posadeným hlasom čítala úryvky z básní Štefana Bučka, až kým ma sestra nepozvala do ambulancie.

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

KOMENTÁRE

Vracajú sa deväťdesiate roky a prečo sa Danko drží ruskej letky

Povedať, že Fico III a Mečiar III už sú jedna k jednej, sa ešte nedá, ale synchronizovaná akcia proti Kiskovi je porovnateľná iba a len s únosom mladého Kováča.


Už ste čítali?